Žírne bunky ako potenciálny cieľ molekulárneho vodíka pri regulácii lokálneho tkanivového mikroprostredia.
Poznatky o biologických účinkoch molekulárneho vodíka (H 2 ), plynného vodíka, neustále napredujú, čo je dôvodom na optimizmus viacerých zdravotníckych pracovníkov pri zvládaní viacerých ochorení, vrátane spoločensky významných (zhubné nádory, diabetes mellitus, vírusové hepatitídy duševné poruchy a poruchy správania).
O mechanizmoch, ktoré sú základom biologických účinkov H2, sa však stále aktívne diskutuje. V tomto prehľade sa zameriavame na žírne bunky ako potenciálny cieľ pre H2 na úrovni špecifického tkanivového mikroprostredia.
Molekulárny vodík reguluje spracovanie prozápalových zložiek sekretómu žírnych buniek a ich vstup do extracelulárnej matrice; to môže významne ovplyvniť kapacitu metabolizmu integrovaného pufra a štruktúru imunitného prostredia lokálneho tkanivového mikroprostredia.
Vykonaná analýza poukazuje na niekoľko potenciálnych mechanizmov rozvoja biologických účinkov H 2 a ponúka veľké možnosti na prenesenie získaných poznatkov do klinickej praxe.